Joseph Pulitzer

Joseph Pulitzer sa narodil 10. apríla 1847 v Rakúsko – Uhorsku, na území dnešného Maďarska a neďaleko rumunských hraníc, v dedine Makó. Niektoré zdroje hovoria, že ako József Pulitzer, iné, vraj ako József Politzer. Jeho otec bol bohatým židovským obchodníkom s obilím, matka rímska katolíčka z dnešného Nemecka. Otec zomrel, keď mal 11 rokov. Matka sa znovu (a dobre vydala) a on dostal výborné vzdelanie.

 

Mal prevziať rodinnú firmu, lenže už v sedemnástich rokoch odišiel z domu Chcel byť vojakom, nevzali ho do armády Rakúsko – Uhorska, medzi legionárov Napoleonovej armády a ani do britskej armády, ktorá hľadala dobrovoľníkov do Indie. Ale vraj bol odhodlaný ísť bojovať aj do Mexika. Nakoniec sa v Hamburgu nechal naverbovať do vojny Severu proti Juhu. Stál na Licolnovej strane. Prečo ho zobrali, to nevieme, vieme, prečo ho iné armády odmietli. Bol chudý, slabý a mal zlý zrak. Aj tak rok bojoval v delostreleckej kavalérií, v ktorej bojovali zväčša Nemci.J Pulitzer

Keď sa vojna skončila, presťahoval sa do St. Luis, kde bola silná nemecká komunita. Robil takmer všetko – od umývača riadu až po hrobára pochovávajúceho obete cholery. Vedel po maďarsky, po nemecky a po francúzsky. Za rok ale slušne zvládol angličtinu a za ďalší rok si urobil aj základy práva. Americký sen sa začal. Raz v knižnici kibicoval dvom šachistom. Vykľuli sa z nich vydavatelia nemeckých novín Westliche Post. Ponúkli mu prácu a keď mal 25 rokov aj kontrolný balík akcií. Kúpil denníky Post a Dispach a spojil ich do jedného. Už mal kapitál a St. Luis mu bol malý. Odišiel do New Yorku a kúpil The New York World, ktorý neskôr premenoval na The World. Z nákladu 25 000 kusov sa za tri roky dostal na 250 000 a za ďalších 12 rokov to už bol magický milión. Ako? Zmenil grafiku, radil správy a strany podľa tematiky (tak to je dodnes), mal veľké ilustrácie, ale ako prvý zaviedol napríklad rubriku pre ženy (dávno pred tým, ako v roku 1920 získali v USA volebné právo) a aj šport. Okrem toho sa venoval tomu, čomu dnes hovoríme investigatívna žurnalistika. Jeho reportéri odhalili tunelovanie výstavby Panamského prieplavu , život v psychiatrických liečebniach, korupciu v štátnej správe. The World pomohol k zvoleniu Grovera Clevelanda za prezidenta USA, hoci iné médiá o ňom napísali, že má nemanželské dieťa . Lenže j e h o protikandidát James Blaine sa nechal podplácať železničnou spoločnosťou. Pulitzer to uverejnil s tým, že Cleveland zlyhal v súkromnom živote a Blaine zradil dôveru verejnosti. Ale „venoval“ sa aj celebritám, klebetám a škandálom. Ako prvý zaradil do svojich novín komiks – Yellow Kid. Vtedy ešte noviny neboli farebné, žltý Kid bol výnimkou. A žltý bol preto, lebo to bola jediná farba, ktoré sa na vtedajšom papieri nerozpíjala. A aj preto sa dnes v Amerike hovorí Yellow Press a v Európe bulvár. U nás nedala meno novinám postavička, ale široké, ulice, kde tieto noviny predávali zväčša kameloti za nižšie ceny, ako serióznu konkurenciu. Ale Pulitzer bol iný aj v ďalších ohľadoch. Keď Francúzsko darovalo USA Sochu slobody, chýbali peniaze na jej prevoz. Pulitzer zorganizoval prostredníctvom novín zbierku a získal viac ako 100 000 dolárov. Stačili. Prečítal si román Julesa Verna Cesta okolo sveta za 80 dní. Jeho investigatívna reportérka Nelly Bly to stihla za 72. A ešte jedna nezanedbateľná vec – od svojich štyridsiatich rokov na jedno oko nevidel vôbec a druhým rozoznával len tmu a svetlo. Riadil svoje noviny ďalej a ďalej jazdil na svojom koni po Central Parku.

A opäť ako prvý... Ako prvý pochopil že novinári by mali mať vysokoškolské vzdelanie. V roku 1892 to navrhol Správnej rade Columbijskej univerzity v New Yorku. Štyri roky ho nebrali vážne. Potom na tom začali pracovať. V roku 1912 otvorili štúdium. Rok po tom, ako 64 ročný Joseph Pulitzer podľahol infarktu na svojej jachte – vtedy jednej z najväčších na svete. V roku 1917 sa začali udeľovať Pulitzerove ceny. Malo sa tak, na základe závetu, stať o tri roky skôr, len sa viedli debaty o tom, či Pulitzerove meno je tým správnym. Ktovie, či nakoniec zavážilo to, že zanechal škole 2 milióny dolárov a na cenu vyčlenil ďalší pol milión. Pulitzerove ceny sa udeľujú dodnes a Columbijská univerzita v New Yorku je ešte stále najprestížnejšou novinárskou školou v USA. Ako to vieme? Predsa podľa počtu Pulitzerových cien pre jej absolventov.

Ján Füle